Naše vinohrady sa rozprestierajú na Belianskych kopcoch, ktoré patria do Pohronskej pahorkatiny a to úplne na spodnom cípe polmesiaca, pri Štúrove. Južné svahy sú priam až ideálne otočené smerom na juh, k Dunaju.
Belianske kopce sa nachádzajú v trojuholníku, ktorý uzatvára Dunaj a Hron, 8 kilometrov od maďarského stredovekého kráľovského mesta Ostrihom (Esztergom). Belianske kopce obklopujú zo severnej strany Parížský potok a jeho močaristé okolie, ktoré ich oddeľuje od Tekovsko Lužianskych kopcov, z východnej strany údolie Hronu, z južnej strany Malá dunajská kotlina. Najvyšším bodom je 250,9 m - Nagyhegy ("Veľký vrch", oficiálne Starý vrch za lesom). Najväčšia dĺžka je 10 km a najväčšia šírka je 4,5 km.
Z vrchov sa otvára prekrásny výhľad na vrchy a pohoria: Gerecse, Börzsöny, Pilis, Visegrádské a Dobogókő. Ak je dobré počasie a vzduch je čistý dovidíte až na Štiavnické vrchy, alebo Komárňanské komíny. Toto územie má vo vlastníctve 5 dedín: Gbelce, Šarkan, Ľubá, Belá (pomenované podľa nej), Mužla, Kamenín a Nána. Severné svahy východnej časti zakrývajú dubové lesy. Pri kopcoch nájdeme 7 prírodných rezervácií na rozlohe 340 ha s veľmi vzácnou faunou a flórou.
Klimatologicky je to najteplejšia oblasť Slovenska, kde počet hodín slnečného svitu je najvyšší.
Geologicky je charakterizovaná hlinitou pôdou, ktorú charakterizuje vysoký obsah vápenca. Na južných svahoch dozrejú aj tie odrody, ktoré dozrievajú až v novembri o čom svedčí aj ich vysoká cukornatosť. Neskorý zber tu nie je práve preto zriedkavosťou.
Vinohrady patria do Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti a Štúrovskému vinohradníckemu rajónu, kým jeho západná strana - nevieme prečo - patrí do Strekovského vinohradníckeho rajónu. 500 ha vinohradnícka plocha sa rozdeľuje rovnomerne medzi týmito rajónmi.