Kto sme?

Som Mária Borvák a verím, že vedomá prítomnosť v našom každodennom živote robí náš život vášnivo šťastnými.

Samozrejme, je jednoduché toto povedať z tak nádherného miesta ako sú mužlianske vinice, kde má človek pocit, že aj slnko tu svieti krajšie. A to aj napriek tomu, že v minulosti som si ani neuvedomila, že dni mi plynú tak rýchlo, že v tom neskutočnom množstve úloh som ani nemala čas porozmýšľať, prečo to vlastne celé robím.

Čo to má spoločné s vinárstvom a svetom vín?

Narodila som sa ako mužlianske dievča. A pravý mužlančan je ten, kto má hrozno na mužlianskych vinohradoch. A keď už sa človek narodí v Mužli, aj jeho rodičia, starí rodičia, prarodičia a takmer všetci ostatní, na koho si len spomenie, sú z Mužle, tak sa tak-či-tak ocitne vo vinárskej kultúre s veľkým potenciálom, kde buď ako hobby alebo na profesionálnej úrovni začne produkovať víno. Ale čo robiť s dcérou, ktorú profesionálne priťahuje viacero vecí a navyše ani nemá veľmi rada alkoholické veci?

Ako u nás začal tento vinársky príbeh?

Pred 20 rokmi sa moji rodičia rozhodli, že sa pustia do jedného vytúženého projektu a ich vtedajšie rodinné vinice, ktoré nemali ani pól hektára, rozšíria. Je pravda, že v tomto rozširovaní zohral svoju rolu aj náš zmysel pre poriadok, lebo nikto sa nedokázal pozeral na tú do neba volajúcu burinu u susedov.

Môj otec, Imre Borvák, ktorého v Mužli poznajú ako „hlbokého znalca pôdy a histórie nášho kraja” sa staral o našu vinicu a ja s mamou sme mu oddane chodili pomáhať vo všetkom, v čom sme len mohli. Každý týždeň sme chodili vo viníc. Od svojich 12-tich rokov bola moja najmilšia zábavka na koniec zimy strihanie viničov a bolo pre mňa prirodzené, že sme pri všetkých viničných prácach boli všetci spolu. Roky sme predávali hrozno novým vinárom, ktorí mohli z roka na rok robiť lepšie a lepšie vína.

Potom môj otec v jeden deň kúpil niečo, čo všetko zmenilo

Práve šiel domov z vinice keď sa, ako zvykol, zastavil u jedného vinára, uja Endru na kus reči. Slovo dalo slovo a zrazu ujo Endre povedal: „Predal by som túto vínnu pivnicu, ale kto by ju len kúpil?!”, načo môj otec sa len zo zvedavosti spýtal „Dalo by sa pozrieť dnu?” Zastaralá budova z roku 1837 bola už v celkom ošarpanom stave. Nevyzerala veľmi dobre, ale našli v nej niečo, čo nečakali.

Otvorili tam tulipánovú debnu, v ktorej našli folklórnu vyšívanú čiapku z roku 1800.  A to otca presvedčilo: on chcel byť ďalším majiteľom tejto vínnej pivnice. Obchod sa uzavrel a my sme mali už nielen vinič, ale aj pivnicu, ktorú sme síce niekoľko rokov museli zachraňovať pred chátraním, ale položili sme si otázku: či ideme z nášho dopestovaného hrozna vyrobiť vlastné víno.

Moja mama, Márta Borvák, v roku 2010 medzi stenami tejto pivnice pripravila naše prvé na predaj určené víno. Mali sme jednu šancu. Na tomto stálo a padalo, či aj na druhý rok vyrobíme ďalšie víno.

Bol to zlý ročník. Najhorší za posledné obdobie. Napriek tomu vedela pripraviť také víno, že sme si povedali, že svet vín je veľmi vzrušujúci a rok čo rok sa to dá robiť lepšie. A pustili sme sa do toho. To už bola len čerešnička na torte, že dlho ani pes neveril, že u nás vína vyrába žena.

Ani vtedy som neverila, že raz budem mať niečo spoločné s vinárstvom

Najväčším dôvodom nebol nedostatok času ani záujmu, ale fakt, že som nemala rada vína.

Vlastne žiadny alkoholický nápoj.

Nadarmo mi známi na spoločných stretnutiach hovorili, že „Poď, daj si, budeš sa lepšie cítiť” Nenašiel sa nikto, kto by ma presvedčil. Jediná vec, ktorej som dala šancu, bolo, že som občas ochutnala nejaké mieste víno.

Z odporcu alkoholu vinárka, alebo ten slávny glg

Začiatok septembra. Mužla. Oberačkové slávnosti.

Celé obyvateľstvo obce sa zhromaždilo okolo kultúrneho domu. Miestni vinári ponúkali ochutnávky svojich vín v dave, čomu je ťažké sa vyhnúť, lebo človek málokde dostane lepšiu ponuku vín.

Napriek mojim snahám vyhnúť sa im ma zastavil ujo Gyuri a vtlačil mi do ruky pohár bieleho vína.

Toto je ten bod, z ktorého už niet cesty späť. Hlavne keď vyhlási, že „Však mi nedáš košom? Však už len ochutnáš moje zlaté víno. Tu je.“

Nedalo sa nič robiť.

Iba si štrngnúť, potom sa napiť a dúfať v to najlepšie

A to aj bolo. Najlepšie. Prvé víno môjho života, ktoré mi naozaj chutilo, a nie len zo zdvorilosti.

Pomohlo mi zabudnúť na všetky zlé spomienky a zrazu ma začalo zaujímať, čo všetko môže byť súčasťou vinárstva keď existuje tak chladne jemné biele víno vo vínnej pivnici jedného obyčajného mužlianskeho vinára. Bolo sladké. Biele. Presne pre takých začiatočníkov, ako som bola vtedy ja. Musela som ochutnať ešte veľké množstvo skvelých vín, aby ma mohli zaujímať aj tie komplexné, bohatšie a suchšie vína. 

Namiesto zlého výberu vín nový svet zvedavosti

Dlho som si myslela, že problém je v mojej schopnosti ochutnávať, veď mnoho krát ..mnohokrát sa stalo, že tie vína, ktoré iní do neba chválili, mne nechutili. Vtedy som radšej iba ticho mlčala, lebo som si nebola istá, či ja robím niečo zle, a tým pádom je stále lepšie ostať ticho, ako byť neohrabaný/amatér/zvláštny/iný. Bol by to dokonalý bludný kruh, ak by sa do toho nezapojilo vedomie.

V posledných niekoľkých rokoch som krom za krokom rozvíjala svoje znalosti o vinárstve, degustačných technikách a pracovala som na tom, aby som raz aj ja mohla pripraviť také víno, ktoré by som aj sama rada ochutnávala.

Zapísala som sa vinársky seminár, získala som vinársky diplom Strednej školy Istávana Sóosa, nabrala som viac zodpovedností v rodinnom vinárstve, zorganizovala prvú mužliansku vínnu túru, miestni vinári ma vymenovali za predsedkyňu Mužlianskych vinohradov a navyše som sa stala súčasťou veľmi dobrej komunity vinárov. A dnes vyrábam vína ja. Samozrejme, s rodinnou pomocou, z hrozna môjho otca. Píše sa rok 2018 a moje vína z minuloročnej úrody už odpočívajú v pivnici.

Keď si môžete prispôsobiť život podľa svojich predstáv

Na tejto webovej stránke môžete sledovať výsledky tohto dlhoročného procesu a práce, ktorá je za tým. Či sa jedná o pre Mužlu tak typické chladne elegantné biele vína, zážitkové ochutnávky, alebo unikátnu umeleckú spoluprácu na akciách a poznávacích zájazdoch, počas ktorých sme našich návštevníkov priviedli do tajných zákutí nášho regiónu.

Ak aj Vy máte radi konkrétnosti a zhrnutia

	Týmto sa zaoberám: Od roku 2010 máme s mojimi rodičmi spoločnú firmu, v ktorej vyrábame kvalitné vína (bez umelých prísad) pre našich zákazníkov v stále krajšom a krajšom balení, aby sme potešili našich priateľov, blízkych aj zákazníkov. Spolupracujeme s reštauráciami, vinotékami, ale radi sa zapojíme aj do umeleckých projektov niekoľkými úžasnými degustáciami.
Toto je môj vek:   Mám 30 rokov, ale často sa stáva (odkedy som mala 21), že ma považujú za staršiu kvôli mojich doterajším skúsenostiam. Vtedy sa iba pousmejem, lebo viem, že to máme v rodine: ideme dopredu a robíme čo môžeme. Avšak mojim veľkým snom, ktorý na mňa ešte len čaká je, aby som mala veľkú rodinu. Úžasného muža som už našla, Robiho, s ktorým každodenne budujeme svoje spoločné sny.

Toto mám rada:

Komplexné, chladne elegantné biele vína, krásne krajiny, a pekný dizajn so šmrncom folklóru. Okrem toho rada tancujem a teším sa na nezabudnuteľné gastronomické zážitky. Áno, aj kardinál rezy.

Lebo údajne ja pečiem tie najlepšie kardinál rezy na svete

Moja rodina tvrdí, že by som ich nemala robiť príliš často, lebo sú také jemne krémové, že sa im nedá odolať. Mám to povolené na špeciálne príležitosti pre výnimočných hostí. Lebo tento dezert je ten, o ktorom potom snívame. Je jemný ako oblak a ťažko na neho zabudnúť.

Celkom dobrý recept som našla aj po slovensky.

Ak máte nejaký podobne pôsobivý recept, pošlite mi ho, prosím. Mám veľmi rada rýchle, ale stále úchvatne chutné recepty. A ak vyskúšate ten môj recept, dajte mi vedieť, ako sa Vám podaril (ešte viac sa budem tešiť ak mi pošlete aj fotku). Ale trošku sme odbočili od témy...

Ako sa môžete aj vy zapojiť do toho vzrušujúceho sveta mužlianskych vín?

Som rada, že ste tu a dúfam, že ste ma trošku lepšie spoznali.

Ak sa Vám páči čo ste čítali, a radi by ste čítali ďalej, kludne si prečítajte ďalšie veci o našom regińe, kde sa rodia naše vínka, alebo rovno o našich vínkach, ktoré máme aktuálne v ponuke. Na našom blogu si hlavne zdieľame príbehy z nášho vinárstva a vinohradníctva.

Čo myslíte?

Dobre, pozrime sa na to.

Pozdravujem zo slnečnej Mužle,

Borvák Mária, vinárka