Nachádzate sa tu
utorok, jún 10, 2014 - 22:24
Ako sa rodia vinohrady
Počas doby ľadovej, ktorá trvala niekoľko tisíc rokov, z ďalekých miest Dunaja sem vietor prinášal piesok, ako aj hlinu, ktorými sa zakryl dovtedy vytvorený povrch. Keď klíma sa oteplila, ľad na Dunaji sa roztopil, čím sa vytvorila obrovská vlna záplav, ktorá odniesla tieto vrstvy. Vďaka tomuto sa odkryli staršie vrstvy vytvorené činnosťou sopiek, ktoré sa už zmiešali so štrkom, ako aj vápencom a hliníkom, ktoré takto vytvárajú v 140-250 m nadmorskej výške Belianske kopce.
Na týchto kopcoch sa vytvorila bohatá fauna a flóra, čím následne niekoľko tisíc rokov dozadu aj ľudia, ktorí žili pri sútoku Hrona a Dunaja začali vyrubovať lesy a na ich miesto sadiť vinice.
Pravdepodobná história
Najväčší počet zdokumentovaných nálezov svedčí o tom, že Keltovia boli prví, ktorí založili kultúru pestovania viníc v Európe. Zdokumentovateľné stopy po nich ponechali na tomto okolí Rimania. Podľa starovekých gréckych opisov bola porážka Avarov spôsobená nadmerným užívaním vína: "z veľkého množstva vína sa všetci opili".
Zdokumentovateľná história
Pri archeologických prieskumoch pri Mužli sa našli semienka viniča pochádzajúce z 9.-10. storočia. Tieto nálezy sú postačujúcimi dôkazmi na to, aby sme mohli skonštatovať, že v tomto období už pestovanie viniča bolo rozšírené a plánované. V roku 1257 mužliansky muž Zup a jeho príbuzní predali 23 popluží pôdy Benedekovi, ostrihomskému arcibiskupovi, ako aj tú pôdu, ktorá siahala až po Béla, dedinu kráľovnej.
V roku 1570 podľa tureckých spisov vyzbieral veľkú sumu dane na mušte.
V roku 1840 sa desiatok skladal z 60 okov a 11 pintov bieleho a 145 okov a 7 pintov červeného vína. To znamená, že mužliansky vinári vyprodukovali 10 krát toľko, teda 30 000 litrov bieleho a 72 500 litrov červeného vína.