Nachádzate sa tu
Strihať hrozno je sexy, alebo ako sa pri tom nepopáliť
Hlavne ako žena. Lebo, podobne ako všeličo iné, ani strihanie hrozna nie je špecificky ženskou záležitosťou. Veď my sme to slabšie pohlavie. Až dovtedy, kým sa nedozvieme, že to tak nie je. Ale predtým než by sme rozvinuli túto tému, toto nebude podstata dnešného článku.
Jednoducho bude reč o dôležitosti strihania a o tom, čo má spoločné mechanizmus rozhodovania so strihaním. A to všetko vyšperkované troškou mužlianských noviniek o hrozne od Borvákových a dávkou tipov o tom, ako sa postaviť alebo nepostaviť k strihaniu, ak máš doma čo i len jeden kus viniča.
Prečo je strihanie dôležité a prečo sa môžeš popáliť hneď na začiatku
Vieš, čo mi zvykla hovoriť moja babka? Niečo také, že „Ak by si vedela, že spadneš, tak by si si už dávno sadla.” No nejak podobne to je aj so strihaním hrozna. Ak vieš, že práve teraz si práve obrala úrodu na nasledujúce 2 roky, tak by si už aj odhodila nožnice a utekala preč z viniča s tým, že bude lepšie, ak sa teraz nedotkneš hrozna a necháš ho, aby rástlo ako chce. Lebo vtedy máš aspoň šancu, že bude produkovať novú úrodu. Ale to sa nestane. Samozrejme. Ako to teda je?
Prečo sa zrodilo vinohradnícke povolanie, ak nie preto, aby sme sa stali odborníkmi v strihaní
Naši predkovia už dávno pradávno vedeli, že rezanie hrozna je jedným z najsofistikovanejších spôsobov, ako mať skvelý základ na prípravu dobrého vína. Jednoducho povedané, všetko začína od skvelého spracovania základnej suroviny.
Ak by som mala napísať reklamný text o strihaní hrozna a už by som bola pri časti o „ďalších benefitoch”, tak by tam bolo niečo takéto:
- Ušetrí ti čas a peniaze počas roka, lebo znižuje množstvo „zelenej” práce
- Vopred si určíš, koľko hrozna budeš mať, takže s veľkou pravdepodobnosťou nemusíš pracovať navyše na redukcii úrody
- Vieš zabezpečiť úrodu na ďalší rok, pretože spôsob orezávania zabezpečí, aby si mala viniče stále v dobrej kondícii
Na to, aby bolo možné dosiahnuť priaznivý účinok strihania viniča, potrebujeme jednu vec: rozumieť tomu.
Ale aké je tajomstvo dobrého orezávania? Existuje vôbec také tajomstvo?
Orezávanie je vlastne rad rozhodnutí. Tu je možné vidieť, že veľa rokov skúseností a vedomostí prináša veľa spôsobov, ako môže niekto viniče orezávať. Súčasne je dôležitá aj základná povaha človeka.
Možno je pri orezávaní ľudská povaha dôležitejšia ako kdekoľvek inde
Tak sa trochu zoznámme. S kým sa môžeš stretnúť v sezóne orezávania medzi viničmi. Pretože existuje niekoľko druhov ľudí. Pre zjednodušenie vyberám len niekoľko mojich obľúbených.
Po prvé sú tam „urýchľovači”, ktorí najprv konajú, až potom rozmýšľajú
Z ich úst počas orezávania počujem iba samé „Úúúú. Tak toto som pokazil. Nie takto som to mal robiť...” alebo „Hoplááá! No už zase....” Samozrejme, všetkým sa môže stať, že kvôli únave, nepozornosti alebo len náhodou odstrihne taký strapec, ktorý nemal. Pri tomto type osobnosti je táto šanca vyššia, takže je potrebné venovať väčšiu pozornosť spomaleniu tempa. Buď potrebuje pracovať na sebaovládaní alebo potrebuje niekoho, kto to spraví za neho.
Potom sú tu „vyrovnaní” vinohradníci, ktorí sú odborníci na strihanie
Oni sú tí, ktorí nemusia vyvinúť zvláštne úsilie, aby spravili vážne rozhodnutie, lebo konajú uvážene. Radšej sa pýtajú, ako keby mali niečo pokaziť alebo ak si nie sú istí. Ľahko naberajú nové skúsenosti a vďaka z toho vyplývajúcemu sebavedomiu dobre orezávajú. Obvykle sa stávajú najlepšími učiteľmi. Trpezlivo odovzdávajú svoje vedomosti mladšej alebo neskúsenejšej generácii a nezaskočí ich 20x tá istá otázka. Ak by sme mali vidieť, čo sa im odohráva v hlave, bolo by to niečo takéto „No, ak to tu rozdelím, tak sa stane toto...Ale ak by som odstrihol toto, to by nebolo dobré, lebo... čiže bude najlepšie odstrániť toto.” A zrazu zostane len čerstvo ostrihaný vinič. Väčšinou.
A v neposlednom rade sú tu „Pomalí kapitáni”
Nie sú pomalí preto, lebo chcú byť, ale preto, lebo sú to buď začiatočníci alebo si neveria. Alebo preto, lebo nemajú takú silu, aká sa vyžaduje pri rýchlej fyzickej práci, alebo je pre nich príznačné, že od prírody prácu iba odkladajú. Sú naraz stelesnením nekonečnej neistoty a strachu. Sú presvedčení, že niečo URČITE pokazia. Na ich tričko by sa asi dostal nasledovný nadpis: „Tak toto mám teraz ako orezať? Nie radšej to druhé? Alebo hento tam? Alebo ani netreba strihať? Bude to vôbec dobré?”
Popri ľudskej povahe veľa závisí aj od ďalších faktorov
Tu uvediem len niekoľko najľahšie ovplyvniteľných. Je to hlavne náradie na strihanie. Lebo strihať môžeme, ale ak máme tupé nožnice, tak by sme strihať mohli aj silou mysle. Výsledok bude ten istý: nič.
Dobré nástroje na orezávanie sú kľúčové
Pod dobrým myslím ostré. Ostré a vydezinfikované nožnice na vinič. Píla. Nožnice na vetvy. Môžeme spomenúť aj materiál na obviazanie a nožnice, lebo sa stáva, že ešte pred viazaním je potrebné hrozno pripevniť na kôl. Keď na to prídeme na konci 500 metrového radu, nie je veľmi povznášajúce vrátiť sa na druhý koniec pre zabudnutý špagát.
Dezinfekcia je taktiež dôležitá, lebo ak narazíme na choré hrozno, nemali by sme vírus vlastnými rukami, alebo nožnicami preniesť na druhý vinič. Aspoň u nás teda veľmi dbáme na čistotu nástrojov.
Na čom nám ešte záleží vo Vinárstve Borvák?
Hlavne na tom, aby sme viniče strihali včas, a aby nám nevypučili púčiky keď to robíme. Lebo by nám nakoniec ostali len oči pre plač. Ani nie nám, ale hroznu, ktoré bude svoje stratené puky oplakávať. Odhliadnuc od tohto pátosu, hrozno začne svoj cyklus znovu a ožije. Bez anestézie by sa nikomu nepáčilo, ak mu odrežú konár.
A kde sa práve nachádzame my v tomto procese?
Nedávno sme strihali Rizling Rýnsky, ktorý je jeden z mojich obľúbencov. Úžasná odroda, lebo jeho hrozno sa bez akejkoľvek podpory obmotá okolo drôtu. Nie je príliš silná, takže ak sme ju raz orezali, tak môžeme zvyšky ľahko a rýchlo poupratovať. A pritom sa dá veľmi jednoducho zistiť, ktoré hrozno treba ponechať na ďalší rok.
Oproti tomu Cabernet Sauvignon (alebo ako mu u nás hovoríme CS, teda „cées”) zreje neskôr, takže si ho nechávame na záver. Nie, nie... Toto nemá nič spoločné s tým, že má také hrubé a silné hrozno, lebo ak by sme začali orezávanie s ním, tak by sme si aspoň týždeň nevedeli zdvihnúť ruku od svalovice. Jasné, že nie. No dobre, aj to je pravda. Musíme sa vytrénovať, aby sme aj toto mohli spraviť ľahko a rýchlo. Pri orezávaní CS je dobré, že keď na ňom pracujeme, vieme, že už sa blížime ku koncu.
O mesiac už nasleduje viazanie, ktoré si zaslúži samostatnú kapitolu
Hlavne, ak nestrihá ten istý človek, ktorý aj viaže. A vtedy prichádza medzi vinármi obľúbená fráza „čo tým chcel básnik povedať”. A vari toto hrozno mám teraz uviazať doľava alebo doprava. Mám z neho ešte odstrihnúť, alebo ho mám nechať tak...
Keďže orezávanie je jednou z najdôležitejších prác vo vinárstve, mnohí ho robia sami
Lebo nechcú riskovať, že to nechajú na niekoho iného a potom sa budú len sťažovať, že na tomto sme sa nedohodli. Treba mať šťastie aj na to, aby sme mali takých pomocníkov, ktorí to chápu a dávajú pozor a ľahko sa učia, aby sa všetko stalo tak, ako si to vinár predstavuje.
Ak chceš experimentovať v téme orezávania, oplatí sa učiť od tých najlepších
Lebo ak máš doma čo i len jeden vinič, patrí sa vedieť, ako ho treba udržiavať v čo najlepšej kondícií. Ako si vieš rozvíjať svoje znalosti a zručnosti:
1. YouTube videá – čo na YouTube nie je? Áno, sú tam aj videá o orezávaní
2. Na ochutnávkach, ak vieš, že hostiteľ vyrába víno, pýtaj sa ho čo ťa zaujíma. Hlavne pri tých vínach, ktoré ti chutia
3. Choď na školenie k vinárovi v okolí. Ale len k takému, o ktorom vieš, že sa pekne stará o svoje hrozno po celý rok.
Ale najdôležitejšie pravidlo, na ktoré za žiadnych okolností nezabudni, je:
„Kvalita je dôležitejšia ako kvantita”
Lebo lepšie je mať menej hrozna, ale veľmi dobrej kvality, ako hrozno strednej alebo nízkej triedy. Lebo potom aj víno bude asi také. Pri strihaní sa to dá preložiť asi takto: hrozno sa neboj odstrihnúť ani za tú cenu, že budeš mať menšiu produkciu. Hrozno sa ti potom odvďačí svojou kvalitou.
Dúfam, že výsledok našej práci budeme ochutnávať spoločne pod názvom skvelý ročník 2019